Cestou hore VII. kapitola

14. dubna 2012 v 5:08 | Magda |  Študent, Cestou hore
Rozchody
Martin sedel v obývačke u Adama. Vlastne tam bol navyše. Adam, Barško a Filip mali práve skúšku kapely avšak museli kvôli nemu skončiť skôr. Doniesol im fľašu a títo chalani výzvu neodmietali. Bol rád lebo od rozchodu s Paťou neznášal samotu. Bolo mu hrozne mizerne.
Vždy im to závidel. Teda mať vlastnú kapelu. Chalani chodili spolu do jednej triedy - terajšej oktávy - teda samozrejme až na Adama, ktorý bol Martinov spolužiak. Skvele spolu vychádzali a hudba medzi nimi vzťahy ešte viac upevňovala. Martin nikdy nebol tímový hráč a okrem toho trpel akútnym hudobným hluchom čiže on niečom takom, mohol len snívať. Každopádne ho to fascinovalo. Ako sa dá písať hudba. A vôbec ju vytvárať. Ako tam tak sedel už mierne pripitý začal sa vypytovať.
"Ja tomu fakt nerozumiem." Vyhlásil, vzal si do ruky Barškovu gitaru a zahral e mol- teda pokúsil sa.
"Čomu zas?" spýtal sa Filip.
"Ako sa to dá, proste, chápeš. Napísať teda vymyslieť hudba."
"Nechápem..." ozval sa Adam zmetene.
"No chápeš, máš tie... akordy a... noty a... ako to dáš dokopy tak aby to sedelo?" vykoktával sa.
"To je skôr otázka na teba, Barši..." ozval sa Filip a odpil si poriadne z vodky. Dnes bol očividne nervózny.
"No, teda ja skôr, teda väčšinou hej? Ja najsamprv vymyslím text..." mračil sa Barško.
"Mhm, text..." zamrmlal si Filip. Barši naňho pozrel, ale nič nepovedal.
"Hej text. No potom tam tak nejako... napasujem melódiu podľa toho, o čom je ten text. Či o babe či o... no chápeš nie?" Martin ani nevedel, či rozumie, no každopádne nestihol reagovať.
"No dokonči. O babe alebo o...? O čom Barši? O čom inom ako o Rade dokážeš písať?" začal Filip.
"Čo, do riti, ťa zas sere?" vybehol naňho Barši. Filip zašiel priďaleko. Toľko by mal vedieť každý chlap, že do kamošovej ženskej sa netreba starať.
"Nedáme si radšej ešte jedno kolo?" márne sa pokúsil zachrániť situáciu Adam.
"Ty ma sereš a tie tvoje texty! Veď je to furt o tom istom." Filip akoby už nič nevnímal.
"Jaj, no kokot, tak si to vymysli sám! Ale na to nemáš čo?!" Barško bol priam nepríčetný.
"Ja by som aj napísal, ale ty bereš len to svoje!" prehlásil Filip.
"No tak daj! O čom chceš teda písať?" posmieval sa.
"No... ja neviem...o hocičom!"
"Jaj no jasné! Mňa dojebávaš a ty sám nič nemáš." Pokračoval Barško.
"Tak ale vieš... to má byť naša skupina. Ani moja, ani tvoja. Mali by sme tvoriť spolu." Na to, že aj Adam je členom skupiny sa v tejto konverzácií už dávno zabudlo. Filip chcel asi tou poslednou vetou hodiť uterák do ringu, Barši sa však už nedal zastaviť. Ako správny dedinský chalanisko sa nedal opiť rožkom.
"Ale vieš čo? Ja ti predsa len rozumiem. Ty sám ženskú nemáš, ani si nemal a preto si nervózny. Tak vieš čo? Vyhoň si, a budeš ok."
Martin rozmýšľal nad tým ako hlboko sa musela Filipa táto poznámka dotknúť. A filip to dal veru najavo ručne-stručne. Vrhol sa cez konferenčný stolík rovno na Baršiho len tak zahučala poloprázdna fľaša vodky o dlážku. Filip zúrivo kopal a mlátil päsťami hlava-nehlava. Martin vytiahol mobil a začal to natáčať. Adam sa postavil z gauča a začal ich tlačiť von na dvor a nakoniec si za to od nich vyslúžil takú ranu až padol na zem. Barško však sám ťahal Filipa von. Martin šiel za nimi (samozrejme s mobilom ruke).
Vonku sa celá mela ešte vyostrila. Martin robil detailné zábery krvavých fľakov na bielom snehu a uvažoval pri tom, kto bitku vyhrá. Barško bol zavalitej postavy a krpec, no a Filip vysoký a chudý i keď, na druhej strane, neuveriteľne nasratý.
Po chvíli si Martin uvedomil, že Adam nevyšiel von tak sa otočil a šiel sa pozrieť čo sa deje. Skoro ho porazilo, keď ho zbadal váľať sa na zemi. Zrejme si pri páde rozbil hlavu lebo všade bolo krvi jak z prasaťa. Martin bežal po utierku a priložil mu ju na hlavu.
"Heeej vy kokoti! Pojte sem! Zavolajte záchranku!" ....
 

Kam dál

Reklama